Logo

Návrat k začiatkom, alebo prečo chytám ryby

A vtedy to (ne)prišlo. Nedostavila sa žiadna radosť, v bruchu chýbal ten správny pocit „stiahnutého žalúdka“ a v žilách žiaden adrenalín.

28. 07. 2015, autor: Slavimir H. Slovak
Značka: Všeobecne

Už to bude niekoľko pekných rokov, čo sa aktívne (aktívnejšie) venujem lovu kaprov. Osobne sa snažím zameriavať na tie väčšie, asi ako väčšina „moderných rybárov“. Kým som sa dostal k svojej prvej veľkej rybe, pretĺkol som sa rôznymi článkami, videami, fórami a diskusiami, kde som čerpal inšpiráciu, rôzne múdrosti a rady o chytaní veľkých kaprov. Dodnes mám doma archívne rybárske časopisy, vystrihnuté a vytlačené články, ktoré ma ako budúceho „nového Briggsa, Hutchinsona, či Nasha“ zaujímali. Vtedy som si však nejako neuvedomoval, že všetci títo „testeri“ vlastne predstavujú nejakú značku. V naivných detských očiach to boli Páni Kaprári, ktorých hlavnou úlohou bolo prinášať fotografie a články o veľkých kaproch. Ešte dodnes si viem spomenúť na tie momenty, keď som sa chodil pýtať každý deň - od prvého v mesiaci, či už konečne dostali nové číslo časopisu. Vlastne som sa rovno pýtal na viacero časopisov: Rybárstvo, Poľovníctvo a rybárstvo, neskôr na Kapr a kapri svet a samozrejme Slovenského rybára. Ten pocit, keď sa ku mne konečne dostalo nové „voňavé čislo“ a ja som hltal články a fotografie jednu za druhou.

Po prečítaní článkov v týchto časopisoch som sa už nevedel dočkať času pri vode. Chcel som vyskúšať všetky tie nové taktiky. Samozrejme, u nás nebolo dostať produkty, ktoré mali k dispozícií Páni kaprári z časopisov a tak som často improvizoval. Boilies som prvykrát použil na Zemplínskej šírave – chytali sme na dohod a Zemplinského kapra by sme s touto taktikou určite nevyhrali, ale podarili sa nám s kamarátom chytiť prvé väčšie (asi 5-6 kg kapre) a to hneď niekoľko. Dovtedy sme také kapre „naživo“ nevideli. Radosť, ktorú sme vtedy zažívali bola taká, akú som donedávna zažíval až pri ulovení kapra nad 15kg. Boli sme hrdí na svoje výsledky. Dodnes mi je zvláštne, že odrazu sme sa už ani nesnažili chytať väčšie kapre, ale sústredili sme sa viac na kvantitu. Z každého kapra sme mali obrovskú radosť a dokázali sme sa o zážitkoch z rybačiek rozprávať ešte dlho potom ako sme sa z nich vrátili. Najlepšie sa tieto zážitky rozprávali, alebo počúvali s teplým čajom v ruke, v čase keď naše rieky a nádrže zamrzli – bolo to také spomínanie počas dlhých zimných večerov.

 

Ako tomu býva, s dospievaním prišli aj nové záujmy. Na ryby odrazu neostalo toľko času, ale vždy keď som prechádzal popri nejakej rieke, alebo nádrži pocítil som nutkanie ponaháňať tamojších kaprov. Po niekoľkých rokoch mojej slabšej aktivity som sa k aktívnemu lovu kaprov vrátil. Omráčilo ma neuveriteľné množstvo noviniek, vylepšení v taktikách a kopec ponúkaného tovaru na našom trhu. Trvalo mi zopár týždňov kým som sa zorientoval a dostal sa znovu do sveta kaprariny. Musím sa priznať, že k prvým úlovkom som sa dostal už oveľa jednoduchšie ako keď som bol ešte malý chlapec. Do žíl sa mi vrátil znova adrenalín, ktorý som prežíval kedysi. Znovu som začal čítať články, tentoraz prevažne na internete a hlavne sledovať videá o love kaprov. Cítil som však, že niečo je inak, niečo sa za ten čas zmenilo. Príbehy v časopisoch už neboli len o „obyčajných“ zážitkoch pri vode. Prevažná väčšina článkov sa venovala chytaniu veľkých kaprov a niektoré boli prakticky iba reklamného charakteru. Najprv som sa nad tým veľmi nezamýšľal, ale postupom času, keď sa mi moje úlovky začali zdať „také obyčajné“ musel som sa zastaviť a opýtať sa sám seba, čo mi rybačky vlastne dávajú a či sa už veľmi nenudím. Musím sa priznať, že mám rád výzvy a preto som dospel k názoru, že ak ma má ešte lov kaprov baviť, musím sa začať sústrediť len na lov tých veľkých.

 

Nebolo to samozrejme také jednoduché ako som si po prečítaní článkov myslel. Veľmi skoro som pochopil, že pravidlo „veľkého kapra najskôr chytíš tam kde pláva“ má niečo do seba. Začal som teda navštevovať revíry, kde o veľkých kaproch zmienka bola (zatiaľ všetko iba zväzové vody). Prvý kapor nad pomyslenú hranicu desať kilo, som prekonal na Liptovskej Mare. Vtedy ešte plnú takýchto krásnych kaprov. Čoskoro väčšie ryby pribúdali a bol som znova vo vytržení. Dopredu ma hnali pochvaly od kolegov a nemalou motiváciou mi boli ďalšie a ďalšie články, kde sa autor mohol odfotiť s kaprom nad 15, 20, 25 kilogramov. Čím viac som tieto články čítal, tým viac peňazí a času som venoval uloveniu svojej prvej „päťtnástky“. Malé ryby ma akosi už nebavilo ani chytať a po chytení desaťkilovej ryby som často iba kývol rukou. Bez fotky, či nejakého iného zdokumentovania putovala späť do vody. Býval som dokonca z takého úlovku sklamaný.

Asi po roku neúspechu chytiť rybu nad päťtnásť som navštívil svoj prvý súkromak. Dvojhektárový rybník s osádkou rýb o akých sa mi iba mohlo snívať. Rezervácia miesta, dnes už smiešna, ale vtedy pre mňa veľmi dôležitá príprava a nemalé peniaze za povolenku. Už po prvom zábere som mal na podložke rybu, ktorá nebola ďaleko od mojej pomyselnej hranice. A vtedy to (ne)prišlo. Nedostavila sa žiadna radosť, v bruchu chýbal ten správny pocit „stiahnutého žalúdka“ a v žilách žiaden adrenalín. Ráno som sa zbalil a aj napriek tomu, že som mal ostať ešte jednu noc zaplatenú - odišiel som domov.

 zemianska olca

Cítil som, že chyba nebola v súkromnom rybníku, ani v tom akú návnadu som používal. Chyba bola vo mne. Nevedel som sa tešiť z rýb ako predtým. Nepodarilo sa mi celú sezónu chytiť moju vysnívanú rybu a fotky veľkých rýb všade okolo mňa len pribúdali. Počas zimy, nie priamo v nejaký moment, ale celkovo počas „zimného oddychu od rýb“ zvíťazil zdravý rozum. Povedal som si, že treba prestať tlačiť na pílu a znovu sa naučiť tešiť sa aj z malých rýb. Začať si užívať rybačku za každých okolností a tešiť sa z priateľov, ktorí výpravy so mnou absolvujú. Prestal som počas zimy čítať príbehy testerov a kaprárov, ktorí uverejňujú len ryby nad 10+ kg. Viac som sa venoval zahraničným rybárom, kde nie je zriedkavé vidieť fotografie aj s menšími rybami okolo troch kg a nefalšovanú niekedy až „detskú“ radosť.

 

Prvá jarná rybačka. Krásne počasie a ešte zubaté slnko. Nádherná príroda a ja konečne pri vode. Nahodené, čaj uvarený, vzduch svieži a pofajčievame si s dobrým kamarátom cigaru. Len tak bez slov obdivujeme nádhernú prírodu. Preladený po zime som čakal na svoj prvý záber a sám som očakával čo sa bude diať. Prvý kaprík mal asi 50 centimetrov. Jemný píp, krátke zdolávanie a konečne znova tá správna radosť. Vedel som, že som asi konečne dozrel. Neznamená to, že som sa vzdal túžby po veľkom kaprovi. Prosto a jednoducho som sa začal pozerať na lov inými očami. Znova sa mi vrátili tie pocity z detstva, keď každá belička, jalec, či kapor boli v danom momente tou najcennejšou rybou. Užíval som si samotný lov a nemyslel som na fotky. (Foťák som nemal ani so sebou).

 

Dnes sa mi ešte niekedy prirodzene stane, že si povzdychnem ak mi z ďalekej vyvážky nepríde „tá správna veľkosť“ kapra, alebo je tam pleskáč, prípadne pred podberákom vypnem mohykána. Napriek tomu stále pociťujem radosť z lovu a to dokonca aj keď odchádzam z výpravy úplne naprázdno. O to väčšia radosť prichádza, keď sa mi podarí chytiť jeden z tých väčších. Čas od času si všimnem rybárov ako so smútkom odchádzajú od vody s tým, že sa im znova nepodarilo chytiť toho svojho vysnívaného kapríka. V duchu si hovorím, ako dobre, že je to už za mnou a prajem si, aby to tak už ostalo navždy.

liptovska mara

Každý z nás je iný, každý z rybárov loví iné ryby a špecializuje sa na iné lovné taktiky. Prajem však všetkým aby sa dokázali vždy „preladiť“ tak, aby mali pri vode radosť z každej ulovenej ryby. Aby na silu nehájili nejaké dresy a reálne chytali iba tak aby z toho mali radosť. Páni testeri nebojte sa odfotiť aj s malou rybou a v neposlednom rade uvedomte si, že idete príkladom mnohým „obyčajným“ rybárom. A tým treba natlačiť do hlavy (okrem iného) aj to, že „kto si neváži chvíle pri vode, nezaslúži si ani malé ryby a ten kto sa neteší z malej ryby, veľkú rybu nechytí ;)“.

Nie je možne pridať nový príspevok, pretože nie ste prihlásený
Pato > 17. 08. 2015 13:24
Pravdivy clanok pre mnohych znas !
Paladin > 31. 07. 2015 11:32
uplne som sa nasiel v tom clanku :)
Ronin > 30. 07. 2015 19:12
Vyborny clanok !